Obecný úrad
Vyšná Boca 50 
032 34 Malužiná 

044/5291249
vboca@stonline.sk 
Plodiny

ZEMIAKY        

"Zemiaky sú rozprávková plodina, obstoja na suchu, obstoja v mokre a rastú. Vzdorujú počasiu a veľa znesú, a keď s nimi zaobchádza človek len trošku pekne, odmenia sa mu päťnásobne. Zemiaky nemajú životodarnú šťavu hrozna, majú však mäsitosť gaštanov, môžu sa podľa ľúbosti vysmážať alebo variť a hodia sa ku všetkému. Človek môže byť bez chleba, keď však má zemiaky, je vždy čo jesť.
       Zemiaky sa dajú piecť v horúcom popole a poslúžia ako večera, dajú sa variť vo vode a poslúžia ako raňajky. A čo možno jesť k nim? Veľmi málo- zemiaky sú vďačné, stačí k nim hrnček mlieka alebo soľ. Bohatí k nim užívajú maslo, chudobní si ich osolia štipkou soli z misky."

Knut Hamsun, Matka zem

       "Gazdiná doniesla misu na stôl, plnú posolenej švábky, obsypanej kyslou kapustou a znamenite omastenej. Vidno, že toto sviatočné jedlo iba kvôli hosťovi pripravila. Na vrchu sa červenali škvarky vypražené, chrumkavé...."
Martin Kukučín, Keď báčik z Chochoľova umrie

       Použitie zemiakov v jedálnom lístku bolo naozaj široké. V niektorých pôvodne múčnych jedlách sa začala nahrádzať časť múky zemiakmi. Takýmto jedlom boli napríklad halušky. Varené a pretlačené sa pridávali do chlebového cesta, čím sa zlepšila kvalita chleba. Piekli sa v šupke aj bez. Varili sa rôzne kaše. Známa je dodnes kuľaša. Používali sa na prípravu zemiakového cesta na šúľance, do polievok a ako súčasť závarky (rezance, halušky) do kyslej a baranej polievky.



Tak, na týchto políčkach pestujú Bocania zemiaky

   

CHLIEB

Bože môj, otče môj,

z vysokého neba,
keď si nám dal zuby,
daj že nám aj chleba.



Chlieb je najdôležitejším ľudským pokrmom, bez ktorého si ani nevieme predstaviť jedálny lístok. Je to jediná potravina, ktorá sa nám nikdy nepreje. A práve táto potravina často chýbala naším starým otcom a mamám. V dávnej minulosti piekli ľudia namiesto chleba jačmenné a ovsené nekysnuté placky. Chlieb na Boci piekli prevažne z jačmennej a ražnej múky. Aby bol vláčny a dlhšie vydržal mäkký pridávali varené pretlačené zemiaky. Piekli len jedenkrát do týždňa toľko chleba, aby bolo dosť na celý týždeň. Cesto ktoré oškrabali z korýtka použili na prípravu posúchov. Piekli ich na kraji peci, potom ich pomastili a posolili. Bola to pochúťka najmä pre deti. Obilie sa na Boci nesialo. Kupovali ho a potom na Boci mleli. Už v 16. stor. boli postavené mlyny. Z jačmennej múky pripravovali tiež cestoviny. Používali ich ako hlavné jedlo napr.: halušky, škúľance, rezance, fliačky s rôznymi posýpkami ako boli bryndza, mak, tvaroh, kapusta, lekvár a iné. Tiež ako závarky do polievok, alebo zaliate mliekom. Z pšeničnej múky piekli koláče, ktoré boli veľmi vzácne a pripravovali sa len vo sviatočné dni. Posúchy piekli z chlebového cesta a pripravovali ich pri pečení chleba. Ďalej to boli koláče z kysnutého cesta, ako podkova a tvarožník. Počas fašiangových sviatkov pripravovali šišky a fánky, na Veľkú noc to boli koledáky, na svadbu zasa vychytníky a radostníky. Pre Bocu sú dodnes charakteristické potrtaje a prevaľkované.

 

MLIEKO

"Ženu z Ľupče,
kravu z Boce
a sviňu zo Sielnice
nikdy neber.
Všetky sú panské."

Mlieko - jedna najdôležitejšia súčasť potravy na Boci. Mnohokrát so zemiakmi a chlebom jediná. Nebol to ani nápoj, ale skôr jedlo. Pilo sa sladké často krát odstredené mlieko. No častejšie kyslé - kýška a tiež cmar, ktorý zostal po mútení masla. Mliekom sa zapíjali niektoré jedlá a tiež sa používalo, ako zátrepok do polievok. Použitie mliečnych produktov: maslo - najčastejšie sa nosilo na predaj do Liptovského Mikuláša. Zobrala ho jedna žena do koša a pešo šla predať do mesta na trh, alebo do rodín, ktoré pravidelne odberali od žien maslo a iné mliečne výrobky. Bocania sa vzorne starali o svoje kravky, pretože zabezpečovali každodenný prísun potravy a výživy pre deti.

 

BRYNDZA

Bryndza sa vyrábala z vykysnutého ovčieho syra. Ten zomleli a pridali soľ. Natlačili ju do štvrtky (drevená nádoba) a zaniesli ju do spoločnej pivnice na zimné uskladnenie.

 
 
 

SYR

1"Vtedy bača dobre dojí, keď mu ovca dobre stojí."
Slávny anglický spisovateľ Cronin vo svojom autobiografickom románe CITADELA píše: "... a tak sa vracala domov. Jej elegantná nákupná taška bola plná nakúpených vecí; cestou sa ešte zastavila u pani Schmidtovej na kúsok reči a po hrudku liptovského syra, ktorý Andrewovi tak chutil. Na úzkom mramorovom stole kopili sa údené haringy, nakladané olivy, kyslá kapusta, niekoľko druhov párkou, salámy a veľmi chutný liptovský syr."

 

Mäso

Táto potravina bola dosť vzácna a objavovala sa dosť ojedinele na stoloch v domácnostiach. Bolo to často len v nedeľu a vo sviatočné dni. Doma si vychovali prasiatko, teliatko, ovcu a tiež hydina sliepka a hus. Mäso uchovávali údením a solením do súdkov. Tiež spracovávali na klobásky, jaternice a švankés.

 
 

VAJCIA

Zväčša ich predávali na trhoch. Používali ich hlavne do varenia (na rezance a koláče), a varené vajcia sa jedli väčšinou na Veľkú noc.

 

 

TUKY A CUKOR 

Z tukov používali najčastejšie slaninu, vyškvarenú masť - šmalec a sadlo. Maslo sa zväčša predávalo a olej sa kupoval slnečnicový a ľanový.
Cukrilo sa málo. Osladili si len bielu kávu vo sviatok. Kupoval sa žltý cukor. Med bol vzácny a drahý, preto sa kupoval len v čase Vianoc.

 

OVOCIE A HUBY 

Na Boci sa nepestovalo takmer žiadne ovocie, pretože to nedovoľovali klimatické podmienky. Bolo tu len zopár jabloní, ktorých jabĺčka boli kyslé a častokrát nedozreté. V prvej polovici 20. stor. slivky vozil a predával Lepiš z Jalovca. Orechy kupovali tiež len na Vianoce. Zber lesných plodov ako čučoriedok, brusníc a malín bol veľmi rozšírený a obľúbený. Deti si tiež pochutnávali na sladučkých lesných jahôdkach. Z tohto ovocia ľudia robili kompót, lekvár a sirup. Ovocie sa prebralo a nasypalo do hlinenej nádoby až po okraj. Cukor sa nepridával. Nádoba sa uzavrela a vložila do pece po upečení chleba. Teplom sa na vrchu urobila kôrka a tá zabránila ovociu sa pokaziť. Ďalším lesným plodom boli huby. Zbierali sa májovky, plávky, rýdziky, kuriatka, kozáky, čučoredniak - modrák a biele pincle - dubáky. Na jeseň to bol hríb kráľovský. Jedli sa čerstvé v polievke, zo zemiakmi, ale tiež sa sušili na zimu do kapustnice a iných jedál. Plávky a rýdziky sa piekli na platni a posypali soľou.

 

KAPUSTA

Z čerstvej kapusty sa pripravovali rôzne polievky ako napríklad šajtľava, slúžila ako posýpka na cestoviny a halušky. Kyslá kapusta sa používala do polievok, tiež ako posýpka a jedla sa s údeným a soleným mäsom. Surovú ju jedli k pečeným zemiakom a zemiakovej babe.

 

NÁPOJE

Keďže sa na Boci chovalo veľa kráv často sa užívalo ako nápoj mlieko. Pili tiež čiernu kávu - cigóriu, meltu. Pražili tiež žito a miešali ho s cigóriou. Keď bolo viac peňazí kupovali zrnkovú kávu a mleli ju na ručnom mlynčeku. Pila sa tiež biela káva - káva s mliekom a cukrom. Čaj bol dôležitým nápojom. Pil sa čistý alebo sladený malinovým sirupom. Vždy do Jána sa nazbierali bylinky lebo už po tomto čase strácali svoju liečivú moc. Zbierali rôzne druhy rastlín ako materiná dúška, kvet lipy, dobrá myseľ, rojovník, list maliny a jahody, trezalka - ľubovník bodkovaný a mäta. Sušil sa tiež list čučoriedky a brusnice. Čučoriedka pomáhala pri hnačke a brusnice sťahovali horúčku. Taktiež sušili ďuk - horec krížový a používali ho na hojenie otvorených rán. Na potieranie boľavých miest sa používal kvet ľalie namočený v liehu.

Ďalším typickým nápojom pre Bocu je koreňovica. Je to biely destilát, do ktorého sa pridáva esencia z koreňov. Druhým alkoholickým nápojom bolo hriatô. Pálenka sa pripravila s cukrom upáleným na karamel a pridala sa upražená slaninka. Hroznové víno sa kupovalo a doma pripravovali ríbezľové a čučoriedkové.