Obecný úrad
Vyšná Boca 50 
032 34 Malužiná 

044/5291249
vboca@stonline.sk 
História obce
11. storočie - miestny názov OCHIMSTAL - JOACHIM STALL - Jáchimovo údolie (časť v Strednej Boci) - umožňuje predpokladať, že územie mohlo byť kolonizované už v tomto storočí baníkmi kolonizujúcimi Spiš
1085 - pravdepodobne falošná listina o kolonizácii územia: "Kral swatj Ladyslav roku 1085 obci teto gistu častku zeme pro obidlenj wlasne daroval a mezami oddelit rozkazal"
1222 - Ondrej II. vydáva "Zlatú bulu", ktorou spúšťa novú kolonizačnú vlnu
1229 - prvá donácia na Liptove (na Ráztoky)
1230 - HAUK - POLKO a BEUCHA - donácia na Uhorskú Ves a Hybe
1239 - Belo IV. odobral donáciu na Hybe
1257 - sloboda sťahovania, ktorú mali liptovskí "populi" na základe kráľovského privilégia
1263 - donácia pre BOGOMERA na obce Liptovský Ján a Ploštín; v tom istom roku dostáva donáciu na územie po ľavej strane Váhu až po riečku Boca
1265 - hybianski hospites dostali výsady, ktorými pôvodná osada mení sa v "oppidum"
1267 a 1269 - Belo IV. Daroval územie od hybianskych hostí na východ comesovi BOHUMÍROVI, ktoré bolo ohraničené potokmi Hybicou, Važcom (Bielym Váhom), potokom Boca a hranicami spišského komitátu.
1267 - BOGOMER dostáva výsadu ryžovať zlato v riečke Boci (RATKOŠ, to datuje až od roku 1285); hybskí baníci mohli ťažiť iba obmedzene na tomto území
1271 - Štefan V. udeľuje "právo hľadať v horách rudy a kovy, nájdené dobývať a ťažiť" Sasom "v údolí riečky Boce sidliacim".
1273 - obidve donácie Bela IV. (1267 a 1269) potvrdil Ladislav IV. A rozkázal nasledujúceho roku spišskej kapitule vykonať reambuláciu Bohumírových majetkov čo aj kapitula vykonala. Územie darované Bohumírovi nebolo dovtedy úplne osídlené, čo vyplýva z výhod udelených prisťahovalcom ako klčovať lesy, oslobodenie od podanských povinností. Kolonizáciou na východ od Hýb poveril Bohumír lokátorov nemcov (Štrba, Važec, Šuňava, Východná)
1267, 1269 a 1273 - na základe donácií patrila južná časť Horného Liptova ležiaca na ľavej strane Váhu a ktorá ostala neosídlená, Bohumírovi, ktorému sa ju nepodarilo v 13. storočí osadiť, najmä preto, že väčšia časť tejto oblasti - od potoka Boca po hranice spišského komitátu - dostala sa nazad do kráľovských rúk. Bohumír alebo jeho potomci museli túto časť odstúpiť, hoci sa nedá stanoviť kedy a prečo presne, ale v polovici 14. storočia už Bohumírovi nepatrili (1343 - listiny potomkov Bohumírových opisujú hranice Važca, ktoré siahajú len po tok Čierneho Váhu)
1261 - v donácii Egidovi a jeho synom, ktorí sú zakladateľmi zemianskej osady Kráľovej Lehoty sa priamo hovorí: "terrum et sylvam nostram regalem juxta et inter fluvios Vagh et Bocza .... dedimus", Kráľova Lehota vznikla teda na pôde kráľovskej.
     Bohumír mohol stratiť svoje pozemky príchodom Donča, ktorý zaberal cudzie pozemky. Pravdepodobnejšie je však, že Bohumírovci stratili toto územie ešte skôr. Najvhodnejšia udalosť mohla byť 1285, keď Bohumír dostal banské privilégia na dolovanie a ryžovanie zlata v potoku Boca od kráľa Ladislava IV., pričom asi dobrovoľne odstúpil pravú časť bockej doliny aj s lesmi po Spiš kráľovi. Túto možnosť nepriamo potvrdzuje listina spišskej kapituly z roku 1299, keď majetky Bohumírovcov zvané Domanyulese (Domanovce), na východe ohraničujú len tokom potoka Boca. Na dobrovoľné odstúpenie lesných komplexov medzi potkom Boca a Čiernym Váhom zo strany Bohumírovcov kráľovi poukzauje aj tá skutočnosť, že nikto z potomkov Bohumíra proti kráľovej držbe neprotestoval.
1275 - domáce obyvateľstvo sa slobodne sťahovalo; Štefan V. potvrdil slobody obce a prikázal platiť len 150 mariek (1 marka - 0,25 kg striebra) od iných dávok ich oslobodil
1285 - (3. august) banské privilégium kráľa Ladislava IV. pre Bohumíra, vtedy bol zaradený medzí hostí "hostes", kráľovský mandát.
Nemecký kolonisti z Hýb už pred udelením privilégia Bohumírovi v r. 1285 nielen že postavili ryžoviská na zachytávanie zlatonosného piesku v potoku Boca, ale robili i pokusné výkopy a to bez povolenia zemepána. V privilégiu sa hovorí: "privilégium sa vydáva za zásluhy a na prosbu comesa Bohumíra, aby sa nikto neodvážil na jeho majetkoch riadnymi hranicami vymedzenými, a najmä v rieke Boci zlato hľadať, alebo vymývať, alebo čokoľvek iného robiť; iba s povolením comesa Bohumíra. Ak niekto prekročí kráľov rozkaz, môže ho zaslúžene potrestať sám Bohumír."
1285 - banský regál, ktorý umožňuje ťažiarom ťažiť na zemanských pozemkoch, ale musia 1/17 odovzdávať zemanom zo Svätého Jána
1285 - vznik prvej baníckej osady v údolí potoka Boca (hovorí sa tu o dolovaní, ale nie o dedine alebo mestečku), lenže osídlenie tu nebolo trvalé; baníčili tu Hybania, ktorí sa na zimu sťahovali domov, pretože osada bola od najbližšej obce Hýb veľmi vzdialená a v zime sa nedalo dolovať, najmä nie pri povrchovom charaktere dolovania, ani životné prostriedky nebolo možné pri vtedajších pomeroch dovážať.
     Prvá banícka osada sa rozprestierala asi v dolne zvanej Stará Boca, pravda na území zemanov zo Svätého Jána. Osada nemohla mať trvalý charakter, čo nám potvrdzuje metácia majetkov potomkov Bohumírových z roku 1299, ktorú vykonala Spišská kapitula z príležitosti sporu Bohumírovcov s Mikulášom, synom Batyzovým o Domanyulese. V listine nie je žiadna narážka na jestvovanie trvalej sídlištnej jednotky, či už ide o osadu alebo mestečko. O tom, že tu nebolo žiadne mestečko, ani banícke obyvateľstvo presvedčuje aj listina hybianskeho richtára Kristiána, ktorý v roku 1342 vydáva svedectvo o podmienkach za akých pracovali jeho spoluobčania ako baníci pre zemanov zo Sv. Jána.
1286 - Bohumír žiada kráľa Ladislava IV., aby ho povýšil do stavu zemianskeho, a zaradil tak medzi domácu šľachtu
1299 - v reambulácii spišskej kapituly sú majetky Bohumírovcov, zvané Domanyulese (Domanovce), na východe ohraničené len tokom potoka Boca; metácia majetkov potomkov, ktorú vykonala Spišská kapitula z príležitosti sporu Bohumírovcov s Mikulášom, synom Batyzovým o Domanyulese. V listine nie je žiadna narážka na jestvovanie trvalej sídlištnej jednotky, či už ide o osadu alebo mestečko.
1327 - Karol Róbert zaviedol Banský monopol = sloboda dolovania pre zemepánov (dovtedy pri objavení rudy odobrali zemanovi pôdu a pridelili inú; preto zemania zatajovali objavenie nálezísk), zaviedla sa "urbura", čo znamenalo, že desatina ťažby sa odvádzala kráľovským úradníkom a zvyšok sa za protihodnotu dal kráľovskej banskej komore
1337 - Karol Róbert daroval horu a rozkázal obnoviť medze chotára čo sa aj stalo
1342 - listina hybianskeho richtára Kristiána o dolovaní jeho spoluobčanov v Boci na majetku potomkov Bohumíra; vydáva svedectvo o podmienkach za akých pracovali jeho spoluobčania ako baníci pre zemanov zo Sv. Jána.
1342 - sťažnosť hybského richtára Kristiána, kde sú uvedené veľmi zlé sociálne podmienky baníkov, ktorí pracovali pre zemanov zo Sv. Jána
1342 - dohoda Svätojánskych s hybskými baníkmi o ťažení na Bociach. "Svedectvo o dohode hybských baníkov Gublina, Nukula, Hartmana, Jeklina, Sibotha, Sigfrieda a Pavla so zemanmi Svätojánskymi vydal hybský richtár". Získali "věčité právo na dolovanie". 1/8 výťažku išla zemanom, za to, že ťažia na ich pôde.
1342 - hybiansky mešťan Gublinus so spoločníkmi našiel zlatú žilu a otvoril baňu, pred richtárom Kristiánom vyhlásil za akých podmienok bude ďalej dolovať pre Bohumírovcov. V listine z 23. Júna v Hybiach, Kristián, richtár mesta Hýb, v mene mešťanov hybianskych svedčí, že Gublinus, Nikel, Hartman, Jeklin, Siboch, Ludman, Sifrid, meštania hybianski a nejaký Pavel, syn Tomášov, jednohlasne vyhlásili, že na majetku Boca, vykopal Gublinus na akejsi lúke priekopu, kde bola zlatá žila. Vykopanie priekopy poškodilo majetok Boce. Ďalej vyhlásil, že kutanie začali z vlastnej vôle a sľúbili, že budú naveky pracovať na tejto zlatej bani s tou podmienkou, že 8. časť výťažku pripadne Bohumírovcom.
1343 - Ľudovít I. z protokolu Wrbicko-Huštáckeho, "bol nútený poslať človeka svojho, ktorý v mene panovníka potvrdil práva Boce" (vymanil spod nátlaku zemanov)
1343 - listiny potomkov Bohumírových opisujú hranice Važca, ktoré siahajú len po tok Čierneho Váhu
1362 - ďalšie ustanovenie hraníc, ktorých sa zúčastnil aj Martin WYLK z Malužinej
1377 - Zemani Andrej (syn Pongrácov) a Mikuláš (syn Alexandrov z Podtúrne) boli potomkovia Serafína (brat Bohumíra) a od Bohumírovcov požadovali polovicu nimi držaných majetkov a medzi týmito sa uvádza i Boca. V mene zemanov protestoval pred turčianskym konventom Juraj, syn Aladárov a obžaloval Bohumírovcov, že bezprávne vlastnia majetky Závažnú Porubu, Krizan-Porubu (Porúbku), Bocu a Lazany, z ktorých polovica na základe krvného príbuzenstva patrí Andrejovi zo Sv. Mikuláša a Mikulášovi z Podtúrne. Nebol,na to právny dôvod, lebo Bohumír dostal na toto územie donáciu od Bela IV. A bola potvrdená v 1299 spišskou kapitulou. Motívom protestu bolo dolovanie zlata na Bociach, z čoho chceli profitovať aj Serafínovi potomci, opierajúci sa najskôr o najstaršiu donáciu vzťahujúcu sa na toto územie z roku 1230 pre Hauk Polka od ktorého pochádzali bratia Serafín a Bohumír (vnuci).
1391 - málo významná zmienka o dolovaní na Bociach. Z príležitosti vyšetrovania donačných listín liptovským županom a krajinským sudcom Imrichom Bubekom vo Sv. Mare zemani zo S. Jána, Smrečian, a Trsteného (Bohumírovci) predložili zastúpení súc Andrejom, synom Bohumíra II. z Trsteného, aj banské privilégium z r. 1285. Predloženie verifikácie poukazuje i na to, že zemani chceli vrchnosti dokázať oprávnenie vlastného podnikania dolovať zlato v Boci.
1397 - Boce získavajú hrdelné právo
1422 - turčiansky konvent rieši na rozkaz krajinského sudcu spor medzi Svätojánskymi a Gregorom z Kráľovej Lehoty (spor sa začal začiatkom storočia a trval celé desaťročie)
1470 - kráľ Matej Korvín potvrdil práva a slobody Boce. V tom istom roku oddelil chotár Boce od chotára Svätojánskych.
15. storočie - pokles ťažby drahých kovov súvisiaci s objavnými plavbami; na konci 15. storočia sa ťažba obnovila, ale Boce ostali bokom

začiatok 16. storočia - ťažba sa ešte znižuje
začiatok 16. storočia - vznik cirkevného zboru (viaže sa na začiatok reformácie)
1527 - Zápoľský potvrdil slobody Bociam
1540 - založená škola (geograficky na mieste Vyšnej Boce)
1540 alebo 1571 - na Boci začína pôsobiť kazateľ Ján Grácius (bohoslužby sú v súkromnom dome) - prví protestanti na Liptove
1546 - Ferdinand I. podriadil všetky banské podniky Dolnorakúskej komore vo Viedni
1548 - Ferdinand I. podal návrh Banského poriadku stavovskému snemu. Scentralizoval administratívu zriadením Úradu komorského grófa v Banskej Štiavnici a komorského podgrófa v Kremnici. Zriadil Úrad správcu v Banskej Bystrici. Úradu komorského grófa v Banskej Štiavnici podliehal aj banský súd na Kráľovskej Boci pre Liptov a Oravu (1562 Ferdinand I. umiera, pričom banský poriadok ostal vytlačený, ale nevyhlásený). Maximilián I. ho vyhlásil a doplnil o niektoré body z Kremnického a Banskoštiavnického práva = BERGORDUNG.
1551 - Jakub Hopner (mešťan z Banskej Bystrice a walburger) objavil nové ložiská zlata čo vyvolalo húfne prisťahovalectvo. O Bociach sa hovorilo ako o Novej Štiavnici - malej, ale výnosnej oblasti.
1551 - 1554 - Prvý banský sudca na Boci Valent MAREK z Banskej Bystrice alebo Banskej Štiavnice. Jeho náplňou práce bolo vymeriavať banské polia, dozerať na dolovanie rúd a prácu v hutách. Vznik banského súdu vyvolal rozpor s miestnymi zemanmi. Banskobystrický komorský úradníci chceli banský súd využiť, aby sa zmocnili Svätojánskej Boci. Zemani sa odvolali na banský regál z roku 1285, kde je zakotvené, že ťažiari môžu ťažiť na ich pozemkoch, ale zemanom musia odviesť 1/17 z ťažby.
1558 - ročný výťažok baní na Boci je 60kg zlata; pred objavením Ameriky bola priemerná ročná ťažba zlata v stredoslovenskej banskej oblasti asi 300 kg; Rakúska monarchia tvorila 70-80% z európskej ťažby zlata (Stredoslovenská banská oblasť bola na 1. Mieste v Rak.-Uhor. Monarchii).
1560 - zemani založili na Svätojánskej Boci vlastný súd, ktorý svojou úrovňou nezaostal za banským súdom kráľovským. Z tohoto súdu sú najúplnejšie účtovné knihy z roku 1588-1602, na čele bol Štefan MORHYZL, potom Gašpar SVATOJÁNSKY, Krištof KLUGOVSKY, Peter SVATOJÁNSKY, Andrej NEUMAN…
1571 - stavba oratória(modlitebne) asi dreveného okolo 70-tych rokov 16. storočia - spomína sa nemecký kostolík - nevie sa či ide o spomínané oratórium alebo o kostol postavený na tomto mieste. Tento kostolík prešiel v 18. storočí do rúk Slovákom. Kostol je dodnes v povedomí starších ľudí, ktorí spomínajú, že zvony sa vraj prepadli.
1581 - banskí podnikatelia- využívali vzdialenosť Bocí od oblastí s poľnohospodárskou produkciou. Preto zobrali zásobovanie banských robotníkov do vlastných rúk. Medzi takýchto podnikateľov patril i Krištof Kubini pochádzajúci z Oravy, ktorý zamestnával na Boci roku 1581 niekoľko sto baníkov.
     Požiadal Dolnorakúsku komoru, aby mu povolili vydať vlastné výplatné znaky – ZEICHEN. Ako vzor prikladá k žiadosti výplatné znaky používané v Smolníku. Znaky Krištofa Kubíniho sa nám síce nezachovali, ale vieme, že po odporúčaní Banskej komory v Banskej Bystrici povolila Dolnorakúska komora vydať vlastné výplatné znaky.
Výplatné znaky sa zavádzajú ako jednotka za odpracovanú smenu. Za ne si mohol robotník nabrať u podnikateľa potravné články. Ak si potravné články nevybral, zamestnávateľ mu výplatné znaky vymieňal spravidla každých 7 týždňov, teda 7 krát do roka.
Do konca 16. storočia prebiehala valašská kolonizácia, ktorá priniesla do oblasti ovčiarstvo a chov hovädzieho dobytku.
Okolo 1600 - zemani povolili postaviť na Bociach krčmu, mlyn, povoľujú bockým mešťanom slobodne budovať domy bez oznámenia zemepánovi, varenie pálenky a piva, predávanie mäsa a vína, privlastňovanie lúk a rúbanísk, pasenie dobytka v horách, rúbanie a predávanie dreva, pálenie uhlia.


1604 - územím prechádzajú hajdúsi Štefana BOCSKAYa
1619 - územím prechádzajú cisárske vojská ako aj vojská Juraja RÁKOCZIho
1669 - bol preložený Maximiliánov banský poriadok do slovenčiny
1670 - pri prechode vojsk na Turiec a Oravu sú Boce ovplyvnené iba nepriamo
1699 - 1750 - obyvatelia Hýb urobili odpis banského poriadku
1724 - prechádza cez Bocu nemecký banský odborník F. E. BRUCKMAN. Oceňuje kvalitu a čistotu zlata. Banské podnikanie však naďalej upadá a okrem biedneho poľnohospodárstva sa začínajú rozmáhať domáce remeslá (predovšetkým tkanie).
1734 - banský sudca povolil vybudovať mlyn - nebol dostatočne využitý, pretože banská komora prikazovala pod hrozbou trestu mlieť u Jakuba LÁNYho - mlynára na Boci.
1740 - 1780 - rozšírenie pestovania zemiakov
1759 - tretí preklad banského poriadku Jánom VOZÁRYm (na žiadosť rodiny Svätojánskych)
1770 - Kráľovská Boca vedie spor s rodinou Svätojánskych. Nie sú ojedinelé ani súkromné spory s nimi
1774 - J. Lány bol vymenovaný za richtára. Richtár nosil kroj, ktorý sa podobal baníckej uniforme.
1779 - listina, z ktorej sa dozvedáme o nariadení. Hovorí sa v ňom, že richtár musí nosiť cop na francúzsky spôsob, čierny banský oblek, papuče a cifrovaný ľajblík. Dva roky predtým (1777) vyšlo nariadenie, že palicu môže nosiť iba ten, kto má plat najmenej 20 grajciarov. Uvedené nariadenia svedčia, že Boca si charakter banskej obce zachováva.
1782 - bol vydaný tolerančný patent a evanjelici začali stavať kostoly
1785 - zrušenie nevoľníctva na Liptove a sčítanie ľudu
Kráľovská Boca - 61 domov, 73 rodín, 373 obyvateľov, detí do 12 rokov 53
Svätojánska Boca - 141 domov, 167 rodín, 798 obyvateľov, detí do 12 rokov 115
1785 - bol postavený kostol na Vyšnej Boci, zo začiatku bez veže (pristavaná až 1819-25). V tých časoch bol asi jediný na Liptove a širšom okolí, lebo sem chodievali aj evanjelici z Brezna.
1786 - do richtárska funkcia je pridelená Michalovi Molitorisovi, ktorý bol uznaný aj banskou komorou v Banskej Bystrici
1788 - Martin ROTH z Boce žiada rodinu Svätojánskych o povolenie odrubu dreva na pálenie uhlia. Vo svojej žiadosti uvádza, že už trikrát doviezol uhlie z Jarabej, čo je veľmi drahé. V odpovedi zemani znova zdôrazňujú zákaz vyrubovania dreva.
1789 - zemani žiadajú od Bocanov ďalšie lúky a pasienky. Obyvatelia, zúbožení ešte silným banským vykorisťovaním, nestačili sa ubrániť požiadavkám a povinnostiam kladeným zo strany zemanov. O nedobrom postavení banských robotníkov svedčí skutočnosť, že napríklad roku 1774 banský majster a banský richtár vylúčili štyroch robotníkov z práce.
koniec 18. storočia - vznik železných hámrov na Malužinej